Atonement

- Dokončila som svoju prácu. - Výborne.

Nevidela si mamu?

Myslím, že bola v obývačke.

Dúfam, že sa nám dnes nebudete pliesť pod nohy, slečna Briony.

Pripravujeme večeru pre desiatich.

- Ahoj, počul som, že budeš hrať. - Kto ti to povedal?

Bubny džungle.

- Prídeš sa pozrieť? - Nie som si istý, že by som bol dosť...

Prečo ma to nenecháš prečítať?

Robil som ti všetky tie nádherné viazané kópie všetkých tvojich príbehov.

- Všetky som si nechal. - Stále chcem, aby si prišiel.

- Uvidíme. - Musím už ísť.

Mami, potrebujem ťa!

Úžasné. Je to úžasné, zlatko. Tvoja prvá hra.

Myslíš? Myslíš, že sa bude Leonovi páčiť?

No, samozrejme, že áno.

Skúšky Arabelly, od Briony Tallisovej.

- Cee. - Áno?

Čo myslíš, aké by to bolo, byť ako niekto iný?

Bezva, aspoň dúfam.

- Bojím sa o tú hru. - Určite je to majstrovské dielo.

Ale máme len odpoludnie na skúšku. Čo ak dvojčatá nebudú hrať?

Musíš byť na ne milá. Zaujímalo by ma, ako by si sa cítila, keby tvoja matka

odišla s pánom AkoSaVolá, ktorý číta správy v rádiu?

Možno by som mohla napísať príbeh o Leonovi.

Ak píšeš príbeh, stačí len povedať slovo "zámok," a uvidíš

veže a lesy a dediny, ale...

V hre, to je...

Všetko záleží na ostatných ľuďoch.

- Cee. - Áno?

Prečo sa už nerozprávaš s Robbiem?

Rozprávam. Len sa pohybujeme v iných kruhoch, to je celé.

- Budeme hrať? - Prečo musíme?

- Je to na oslavu môjho brata Leona. - Nenávidím hranie.

- Ja tiež nie. - Ako môžete nenávidieť hranie?

- Je to len predvádzanie. - Budeš hrať, alebo dostaneš zaucho.

- A ja to poviem rodičom. - Nesmieš nás biť.

Sme tu hostia. A čo povedali rodičia o tom, ak sa máme správať?

- No, Pierrot? - Ochotne.

- Jackson? - ochotne.

Ochotne, presne tak.

A teraz, Briony, o čom je hra?

Dobre, je to o tom, ako

je láska veľmi krásna, ale musíte byť rozumní.

- Myslím, že budeš Arabella. - No, to nie je nevyhnutné.

- V tom prípade, myslíš, že by som ju mohla hrať ja? - Lola hrala aj v škole.

Povedz áno. Bude to prvá poriadna vec, čo sa mi po mesiacoch stane.

No, áno, dobre.

Myslím, že by sme mali začať.

Ak budeš Arabella, tak ja budem režisér, mnohokrát ďakujem.

Prepáč.

Začnem prológom.

"Prológ."

"Toto je príbeh o spontánnej Arabelle,

"ktorá utiekla so svojím priateľom ."

"Zarmútilo jej rodičov, keď videli svoju prvorodenú

"utekať zo svojho domova do Eastbourne."

Áno?

- Nič. Len sa pozerám. - Obávam sa, že skúšky nie sú pre verejnosť.

Môžeš tú hru vidieť večer.

- To musím pracovať. - No, to je mi ľúto, Danny.

- Môžeme si ísť teraz zaplávať? - Áno, áno, áno!

- Nie, fakt si nemyslím, že máme čas! - Cecilia nám to dovolí.

Som si istá, že polhodinová prestávka nám len prospeje.

Cecilia? Cecilia!

Cecilia!

Cecilia! Cecilia, Cecilia. Prosím, môžeme si ísť zaplávať, Cecilia?

Áno, prečo nie. Len nechoďte ďalej, než vládzete!

Môžeš mi ušúľať tiež jednu tvoju Bolševickú?

- Nádherný deň. - Tiež si myslím. Len je na mňa dosť teplo.

- Máš radosť zo svojej knihy? - Nie, ani nie.

To sa zlepší.

Niekedy dávam prednosť Fieldingu.

Je oveľa vášnivejší.

- Dnes dorazí Leon, vieš to? - Niečo som počul.

Privedie priateľa. Je to Paul Marshall, čokoládový milionár.

- Tie kvetiny sú pre neho? - Prečo by mali byť?

Leon hovorí, že je veľmi okúzlujúci.

Starý volal minulú noc. Hovoril, že chceš byť doktor.

- Premýšľam o tom, áno. - Ďalších šesť rokov študentského života.

- Ako inak sa chceš stať doktorom? - Môžeš teraz získať priateľstvo, alebo nie?

- Nechcem učiť. - S tvojou prvou?

Povedal som, že to tvojmu otcovi splatím.

Toto som vôbec na mysli nemala.

- Pomôžem ti s tým. - Nie, zvládnem to, vďaka.

- Podrž kvetiny. Podrž kvetiny. - Zvládnem to. Zvládnem to.

Ty idiot.

Uvedomuješ si, že je to pravdepodobne tá najcennejšia vec, čo máme?

Teraz už nie.

Opatrne!

Ja...

Haló, Robbie!

Nie je potrebné mu dodávať odvahu.

Cee?

Matka?

- Kde sú všetci, Danny? - Neviem, pane.

- Pane. - Potrebujem sa napiť.

- Dáš si tiež? - Vlastne áno.

- Whisky? - Prosím.

- Leon! - Tu je...

Prepásla som ťa. Úplne sa tu strácam.

- To je moja sestra, Cecilia. Paul Marshall. - Veľa som o vás počul.

- Nápodobne. - Kam ho dáme?

Do modrej izby. Matka leží, má jednu zo svojich migrén.

V tomto hice ma to neprekvapuje.

Je to veľká izba vedľa detskej izby.

Starý zostáva v meste?

Vypadá to tak. Nejaký zmätok na ministerstve.

- Takže nebudeme hrať? - Nie.

- Prečo nie? - Mňa sa nepýtaj.

Nepáči sa mi tu.

To je vždy problém, keď sa objaví nová značka.

Zmena odbytiska, zmena balenia, zmena tvaru.

Dokonca v niektorých prípadoch zmena arómy, alebo celej technológie.

Myslím, že naša hlavná otázka je, či uviesť novú Armádnu tyčinku, alebo nie.

Armádnu Amo. Chápeš? Vydať Amo?

Môj zdroj na ministerstve je veľmi spoľahlivý.

Čistil som mu topánky v Harrow, informuje ma, že máme dobrú šancu

dostať sa do štandardnej veľkosti balíčka.

Čo znamená, že by som mal otvoriť aspoň tri ďalšie fabriky.

Ďalšie, ak by vyhlásili brannú povinnosť, čo sa podľa mňa stane,

ak Herr Hitler nesklapne.

Je to, akoby kupoval akcie

Marks a Spencer's, Súhlasíš?

- To nie je moc dobré. - Urobím kokteil s ľadom,

rumom a rozomletou horkou čokoládou. Je to absolútne skvelé.

- Hádaj koho sme stretli na ceste? - Robbieho.

- Povedal som mu, nech sa večer k nám pripojí. - Ale, Leon, to si neurobil.

Takže, Robbie, syn správcu, ktorého otec zdrhol pred 20 rokmi,

získa štipendium na miestne gymnázium, starý ho dostane do Cambridge,

postupuje rovnako, ako Cee, a za tri roky s ním sotva hovorí.

Nenechával by som ho v blízkosti jeho Roedanských spolubývajúcich.

Má niekto cigaretu?

Neviem, čo do čerta stále robí, motá sa okolo záhonov s kvetinami.

Len pre zaujímavosť, chce vyštudovať na doktora.

A starý to schválil?

Pozri, naozaj si myslím, že by si za ním mal zájsť a povedať mu, nech nechodí.

Prečo? Stalo sa medzi vami niečo?

Preboha.

- Kedy pôjdeme domov? - Čoskoro.

Nemôžeme ísť domov. Naši sa rozvádzajú.

- Ako sa to opovažuješ povedať? - No, je to pravda!

Nikdy už to slovo nehovor. Rozumieš?

- Tak čo budeme teraz robiť? - Sám seba sa na to stále pýtam.

Volám sa Paul Marshall. Musíte byť bratranci zo severu.

- Ako sa voláte? - Pierrot.

- Jackson. - Pekné mená.

Poznáš našich rodičov?

No, čítal som o nich v novinách.

- Čo presne si o nich čítal? - No vieš. Bežné nezmysly.

Vďaka, že o tom nehovoríš pred deťmi.

Vaši rodičia sú báječní ľudia,

to je úplne jasné, a milujú vás a stále na vás myslia.

Srandovné gate.

Boli sme na predstavení a dostala som ich v Liberty's.

- Aké predstavenie? - Hamlet.

Ah, áno. "Byť či nebyť."

Páčia sa mi tvoje topánky.

Duckers in the Turl. Vyrábajú drevené veci, vytvarované podľa tvojej nohy.

Vydržia večne.

Som hladný. Kedy bude večera?

No, mohol by som vám pomôcť, ak uhádnete, čo robím.

- Máš továreň na čokoládu. - To vedia všetci.

Tak to nebolo hádanie, čo?

Toto bude jedna z tých, čo budú pribalené v každom balíčku každého vojaka Britskej armády.

Obalená v cukre, takže nenavlhne.

Prečo by mali dostávať sladkosti zadarmo?

Pretože bojujú za svoju vlasť.

Náš otec hovorí, že vojna nebude.

Tvoj otec sa mýli.

- Volám ich Armádne Amo. - Amo, amas, amat.

Najlepšie značky.

Unavuje ma, ako všetko končí na "o." "Polo" a "Aero."

- A "Oxo" a "Brillo". - Zdá sa, že teda nechcete.

Tak ju dám len vašej sestre.

Ochutnaj.

Musíš si zobrať.

Princezná si bola dobre vedomá jeho nemilosrdných zlomyseľností.

Ale to jej neuľahčovalo prekonať obrovskú lásku, ktorej podľahlo

jej srdce voči Sirovi Romulusovi. Princezná inštinktívne vedela

že tomu s červenými vlasmi sa nedá veriť.

Ako sa jeho mladý zverenec znovu a znovu potápal do hlbín jazera,

pri hľadaní čarovného kalicha, Sir Romulus si krútil svoje bujné fúzy.

Sir Romulus vyrazil s jeho dvoma spoločníkmi, na sever, blížiac sa stále viac

k žiarivému moru.

Tak hrdinské správanie, javil sa jedným slovom tak statočne.

Nikto si ani nevie predstaviť temnotou

naplnené čierne srdce Sira Romulusa Turnbulla.

Bol to najnebezpečnejší muž na svete.

"Drahá Cecilia, myslel som, že by som mal napísať ospravedlnenie za moje netaktné

"a bezohľadné správanie."

"Odpusť mi, ak som sa choval divne, ale ja..."

V mojich snoch...

...bozkávam tvoju mušličku, tvoju sladkú vlhkú mušličku.

Drahá Cecilia, odpusť mi za moje myšlienky,

spôsob, akým som jednal dnes odpoludnia.

Pravdou je, že sa cítim trochu ľahkovážne a blažene v tvojej prítomnosti, Cee,

a nemyslím, že z toho môžem viniť to teplo.

Odpustíš mi?

Robbie...