The Menu (導火新聞線)

vás pozýva vychutnať

Zlatko.

Prosím, nefajči. Umŕtvi ti to chuť.

Tak moja chuť umrie šťastná.

Hej.

Margot, dnešok je dôležitý, jasné?

Odtiene chutí sú veľmi jemné.

Fajčením ničíš schopnosť

- vedieť ich naozaj oceniť. - No tak.

Prosím. Prosím.

Fajn. Ježiš.

Ďakujem.

Vďakabohu.

Pomestíme sa?

Áno, ľahko. Len dvanásť hostí.

Na celý večer?

A ako zarobia?

1 250 dolárov každý. Tak.

Kurva, sranduješ, však?

Budeme jesť rolexky?

Nepokazme to preberaním ceny.

Len sa daj unášať.

Bude to čarovné.

Hej, sú to tvoje prachy.

- Nie zlé! - Vďaka, kamoš.

Zaslúžiš si to.

Vieš, kto bude nadšený? Betty!

A účtovníci nech idú do riti.

Ani nevečeriame s klientom.

Sme fakt hajzli, čo?

Super. Ochutnávka moci.

Ožerú sa už pred predjedlom.

- Ahojte. - Loď.

Ako asi nastúpime na tú...

Si ako námorník v lodičkách.

Kurva.

Ja sa asi poseriem.

Lillian Bloomová. Božemôj.

Kto je Lillian Bloomová?

Kritička jedál pre Saveur.

V podstate objavila Slowika.

Je to potvrdené.

Dnešný večer bude šialený.

Hawthorn, nastupujte!

Na Hawthorn! Všetci nastúpte!

Páni.

Dámy a páni, usaďte sa

na krátku cestu na ostrov Hawthorn.

- Ďakujem. - Ahoj!

A počujte, zlatíčka,

hádam sa nepotopí, však?

Áno, pane. Áno.

Lodné fóry.

- Hej. - Lodné, hej.

- Sme na lodi. - Hej.

Máme tu slávneho človeka.

Z tituliek.

To už nie. Nie je rok 1998.

Je človek a je slávny.

Bože. Pozri na to.

Nemáš za mňa riešiť problémy?

Nech ma ľudia neotravujú?

Veď ťa neotravujú.

Ako malá som videla jeho filmy.

- Počuj. - Je zjavne gurmán.

Teda, myslí si to.

Šéfkuchár Slowik vás víta

surovou ustricou v rezedovej emulzii

s citrónovým kaviárom a pľúcenkou. Dobrú chuť.

- Krása. Vďaka. - Vďaka.

Jeho klasika.

Tie citrónové perly robia s alginátom.

Alginát, akože...?

Z rias. No tak.

Iste, hej.

- Vodný sliz. - To nie...

Lahodné.

Božemôj.

Je to smiešne.

Fakt až kurevsky smiešne dobré.

Je to dobré.

Asi budem len tú ustricu.

Milujem ustrice.

Nie. Ide o rovnováhu zložiek.

Precíť plné ústa rezedy.

Nehovor „plné ústa.“

Neskoro. Plné ústa.

Zdravím.

Ďakujem.

Ježiš, ako maturitný ples.

Hej? Na plese som nebol.

Vážne? Prečo nie?

Žiadna super baba ako ty nepovedala: „Áno.“

Ó, chudáčik.

Nuž, srať na tie mrchy.

- Bryce. - Vitajte.

Vitajte, pán Lorimer.

- Dobrý. Felicity Lynnová. - Dobrý večer.

- A Damien Garcia. - A George Diaz.

- Pán Diaz. - Pravé meno?

Isteže pravé.

- Čo paparazzi? - Vitajte.

Veď sme na ostrove.

Vitajte na Hawthorne.

Pán Ledford a slečna Westerveltová?

Ó, nie.

Prepáčte. To bola...

Zmenila plány, takže slečna Westerveltová ne...

To je slečna...

Som Margot.

Zdravím. Veľmi ma teší.

Margot. Vitajte.

Vynasnažíme sa, aby bol váš večer čo najpríjemnejší.

- Vďaka. - Tadiaľto.

Ďakujem.

Bože. Prepáč mi.

To bolo trápne. Prepáč. To ne...

Nie, nie. Dobre.

Tým sa netráp.

Prepáč.

Pán Leibrandt.

Pani Leibrandtová. Vitajte.

Pôjdeme rovno do reštaurácie, ak smieme.

- My sme cestu videli už veľakrát. - Áno, áno, videli.

Moji ctení hostia môžu pokračovať v rozhovore tadiaľto.

Ďakujem. Prosím, poďte za mnou.

Na čom teraz robíte?

Vďaka za opýtanie.

Ľudia ma poznajú.

Prechádzam do moderátorskej fázy kariéry.

Viete? Sám za seba.

Ostrov Hawthorn je pokrytý dvanástimi akrami lesov a pasienkov.

Obklopuje nás len bohatstvo mora.

Áno, veru.

Práve teraz tamto lovíme hrebenatky. Večer ich zjete.

- Nie, vážne? Ó, páni! - Áno.

Hej!

Hej, lov rýchlejšie, kamoš!

Sme hladní!

No teda.

Mám rada byť akoby súčasťou biómu kulinárskych nápadov.

Áno. Je to čosi ako epikurejský salón.

Nie, viac sa mi páči bióm.

Bióm je lepší. Áno, to je...

Dorazili sme do základného tábora Hory sračiek.

Je to šialené.

Ovoňaj.

Budeme hladní.

Ja som obrovský gurmán.

Toto milujem.

A som blízky priateľ šéfkuchára.

Okej, frajer.

Naša udiareň sa drží severskej tradície.

Používame len mäso z dojníc,

ktoré vyzrieva ohromujúcich 152 dní, aby sa uvoľnili proteínové vlákna.

- Áno. Áno. - Smieme nazrieť?

To viem z netu.

Áno? Smiem dnu?

- Kórejské mäso. - Áno.

Ale nechytajte proteíny. Sú nezrelé.

Čo sa stane, ak to servírujete na 153. deň?

Vypuklo by peklo alebo...

Nuž, myslím, že baktérie by sa dostali

do krvi konzumenta a prenikli do miechových membrán,

po čom by zostal paralyzovaný

a krátko nato by umrel.

Takže áno, vypuklo by peklo.

Ešteže sme profíci, však?

Chcem pre ňu robiť.

Super.

Tu bývame.

Vážne, tu naozaj bývate? Vy všetci?

Všetci.

Okrem šéfa.

Hej, nuž...

Tímový duch. Nie?

Nie, pán Feldman.

Je v tom oveľa viac.

Tu sme rodina.

Deň sa začína o šiestej piatimi hodinami príprav.

Zbierame. Fermentujeme.

Zabíjame. Marinujeme.

Skvapalňujeme. Sférizujeme.

Tuhneme.

- Oni „tuhnú“? - Áno.

Tuhneme.

Večera obvykle trvá 4 hodiny a 25 minút.

Deň sa končí po druhej ráno.

Je najlepšie, že žijeme tu.

A ste niekedy vyhorení, či...?

- „Vyhorení“? - Áno, prepáčte.

Akože unavení zo stále rovnakej práce?

Šéf si udržiava najvyšší štandard a my tiež.

Nikdy nič nepripálime, len zámerne...

na chuť.

Takže, kto je hladný?

Budeme aj jesť, však?

Lodná strava na večeru.

Elsa.

Prepáčte.