The first 200 lines.
Máš tu večeru, Frank.
Ako to šlo?
"Ak máš pulz a dve nohy, možno z toho niečo bude".
Vypľuj to.
Dobrý chlapec.
Asi už je čas ísť spať.
Dobrú noc.
Ahoj!
Som hore.
"A ja že si dal Páči sa mi to omylom!"
"Nie, myslel som to naozaj."
Aký je dnes program?
"Som poctený."
"Aké máš zajtra plány?"
Ako vyzerám?
Tiež som si myslel, no postačí to.
Onedlho sa vrátim.
Ahoj.
-Ahoj! -Ahoj!
-Prepáč, že meškám. -To nič.
-Vyzeráš dobre. -Vďaka, aj ty.
Ďakujem.
Vezmem nám dve pivá.
Nech sa páči!
Ešte raz sa ospravedlňujem za meškanie.
Nechcem sa vyhovárať, neviem si zatriediť čas.
Netráp sa tým.
Teraz si tu a len na tom záleží.
Pravda, na to si štrngnem!
-Je to niečo dôležité? -Ani nie.
-Len zlozvyk. -To je v pohode.
Prekvapilo ma, že si ma pozvala na rande tak skoro.
Bol si mi sympatický. Povedala som si: "Prečo nie?"
Tinder je predsa o stretávaní sa.
-Pravda. -A čím menej budeme na sieti,
tým viac sa budeme rozprávať osobne.
Tiež pravda.
Takže čím sa živíš?
Rok študujem psychológiu.
Prečo iba rok?
Na bakalára som nemala dosť dobré známky.
-Baví ťa študovať? -Áno, ale...
Páči sa mi univerzita, študijný program až tak nie.
Uvažovala si nad niečím iným?
Uvidíme, to sa bude riešiť potom.
-A čo ty? -Ja nič neštudujem.
A čo potom robíš?
To je dobrá otázka.
-Pracuješ? -Momentálne nie.
To sa bude riešiť potom.
To je zlaté.
-Čo robíš? -Počítam si kalórie.
Rád máš veci pod kontrolou?
To by som nepovedal, ale
keďže práve nepracujem,
snažím sa mať rutinu a byť aktívny.
To je obdivuhodné. Ja som zaneprázdnená prácou aj školou.
Aj ja by som v živote mala rada rutinu.
-Aj pracuješ? -Ako predavačka.
Práca je práca.
Nie je to najťažšia práca na svete.
-Ja by som nemohol robiť pokladníka. -To hovoríš teraz.
Naozaj. Nemám veľmi rád ľudí.
To by som na teba nepovedala.
Možno nie.
Možno nie, keď som len s jednou osobou.
No nie som spoločenský v skupinách.
Všeobecne som nerád medzi ľuďmi.
Ty ale vyzeráš byť spoločenská. Si otvorená a milá.
Ďakujem.
Chceš ísť ku mne domov?
Ty tu bývaš?
-Páči sa ti tu? -Áno, pripomína mi to internát.
-Srandujem. -Posaď sa, ak chceš.
-Dáš si pohár vína? -Áno, prosím.
-Bývaš sám? -Áno.
-Máš to tu celé pre seba? -Mám.
Necítiš sa osamelo? Ja by som tak nevedela žiť.
Mám klaustrofóbiu, takže ocením ten priestor.
-Mám aj psa. -Psov milujem, aké plemeno?
To je ťažko opísať.
Ťažko opísať? Je to kríženec?
Ťažko ti ho opísať.
Nerozumiem, ale v poriadku.
Niekedy by si sa s ním mohla zoznámiť.
-Zdedil si to tu? -Áno, od rodičov.
A kde sú teraz?
Sú mŕtvi.
-Úprimnú sústrasť, prepáč. -Netráp sa tým.
Stalo sa to už dávno.
Naši sa rozviedli, keď som bola ešte len dieťa.
Čiže som ku nim nikdy nemala blízko.
Prepáč, nechcela som...
Tu si! Si hladný?
Ty nechceš jesť?
Nie som veľmi hladná.
Počuj,
-čo mu je? -Ako to myslíš?
Kto je to? Vravel si, že žiješ sám.
To je môj pes Frank.
Asi by som mala ísť.
Prečo? Počkaj.
-Počkaj, prosím. -Úplne mi vypadlo, že niečo mám.
Počkaj!
Včera sa mi to páčilo a nechcem, aby toto narušilo to niečo,
-čo je medzi nami. -Prečo si mi nič nepovedal?
-Chcel som ti vysvetliť. že mám psa. -Psa
a nie človeka v kostýme!
Ak by som ti to mohol vysvetliť, myslím, že by si to pochopila.
Nechcem to počuť.
Odviezol by si ma?
-A sme tu. -Áno.
Ak by si sa chcela opäť stretnúť, napíš mi.
Vďaka za odvoz.
Pochod hanby?
Odviezol ma domov.
Aký džentlmen! Povedz mi o tom rande viac!
Čo sa deje?
Bolo to až také zlé?
To rande bolo celkom fajn.
Je pekný,
milý, hanblivý, ale je to na ňom pekné.
-Ale vždy to má háčik. -Aký?
Žije s človekom, ktorý sa správa ako pes.
-Čože? -To som si povedala aj ja!
-Je to nejaká úchylka? -Nemyslím si.
Nikdy som o niečom takom nepočula.
Ale okrem toho bolo to rande fajn?
-Ukážeš mi jeho fotku? -Iste.
Čo sa smeješ?
To nie je iba Christian Iversen.
-Poznáš ho? -Kiežby!
-Tak odkiaľ vieš, kto to je? -Je to syn Tora Iversena.
Jeho otec je multimilionár, teda aspoň pred smrťou bol.
Bola si na rande s boháčom!
-Volám sa Jens Christian Ebeltoft. -A ja som Johanne Binderová
a dnes si povieme viac o hre na šteniatko.
Je to hra, kedy sa človek
začne správať ako pes.
Hra na šteniatko má zväčša dve role:
Majiteľ, dominantná rola
a pes, submisívna rola.
Trochu čudesné.
No prečo by sme niekoho súdili?
Ľudia by si mali robiť, čo chcú,
ak tým nikomu neubližujú.
To je pravda.
No? Ozvala si sa mu?
Kto povedal, že sa mu ozvem?
Čo ti je? Veď je to atraktívny boháč
a ty sa ho pre takú maličkosť vzdáš?
Len preto, že má kamaráta, ktorému sa páči niečo nezvyčajné?
To je veľmi upjaté.
A prečo máš vôbec také vysoké nároky?
Ty nie si predsa...
Nepovedala som, že sa s ním už nestretnem.
-Nechaj, nech sa rozhodnem sama, dobre? -Fajn.
Rob si čo chceš, len som chcela pomôcť.
Idem spať. Nebuď dlho hore, ráno skoro vstávame.
Ako povieš, mami.
A ak zaspíš, nezobudím ťa.
Nebude treba.
-Dobrú, zlatko. -Dobrú, miláčik.
-Haló? -Ahoj, ako sa máš?
-Dobre a ty? -V pohode.
-Nevadí, že volám? -Vôbec nie.
Chvalabohu, nevedela som, či sa ti ozvať,
no ráno sme to asi nezakončili najlepšie.
Prepáč, bola to moja vina.
Nemala som tak zdrhnúť.
To ja som na vine,
mal som ti to najprv vysvetliť, až potom ťa pozvať k sebe.
Nečudo, že si sa zľakla.
To je v pohode.
Môžem ti to vynahradiť zajtrajšou večerou u mňa?
Čo ty na to?
"Káva je hotová"
Už 5 minút čítaš rovnakú stranu.
Potom povedz, či to pomáha.
-Christian? -Možno.
Bude aj druhé rande?
-Pozval ma dnes na večeru. -To je pekné.
Vieš čo?
Ak sa vezmete, môžeš byť žena v domácnosti a žiť z jeho dedičstva.
Nebudeš musieť študovať! Pristal by ti taký život.
-Ahoj. -Ahoj.
-Chutí ti to? -Je to výborné.
-Som rád, že si súhlasila. -Som rada, že si ma pozval.
Veľa ľudí ma už nechce vidieť po tom, ako to
zistia.
Nechcem byť nezdvorilá, no o čom to celé je?
-Nemusíme o tom hovoriť. -To je v poriadku.
V podstate je to pes.
-Stále? -Stále.
-Nikdy som o niečom takom nepočula. -Asi to nie je úplne bežné.
Čiže celý čas tu žije a správa sa ako pes?
Nespráva sa ako pes, on je pes.
Je to možno čudné, ale takto to chce.
Keďže nikoho nemá, musím byť jeho majiteľom.
-Nie je to čudné? -Čo je čudné?
No comments yet. Be the first to leave one.