The Croods

S každým východom slnka prichádza nový deň. Nový začiatok.

Nádej, že dnešok bude lepší ako včerajšok.

To ale neplatí pre mňa. Volám sa Íp.

A toto je moja rodina, Krúdovci.

Ak vám to pri pohľade na kože a ustupujúce čelá nedošlo, sme jaskynní ľudia.

Väčšinu času trávime v našej jaskyni, potme.

Noc čo noc, deň čo deň.

Všade dobre, doma najlepšie.

Keď sme vyšli von, snažili sme sa nájsť potravu v drsnom svete plnom nástrah.

A ja som sa snažila prežiť svoju rodinu.

Široko-ďaleko sme zostali jediní. Kedysi sme mali aj susedov.

Gortovcov rozpučil mamut.

Horkovcov zožral púštny had.

Erfovcov doštípali komáre.

Throgsovci podľahli prechladnutiu.

A nakoniec Krúdovci, to sme my.

Krúdovci prežili vďaka môjmu otcovi.

Bol silný a držal sa pravidiel.

Pravidiel zvečnených na stenách jaskyne.

Všetko nové je zlé. Zvedavosť je zlá.

Nočné vychádzanie von je zlé. Akákoľvek zábava je zlá.

Vitajte v mojom svete.

Ale toto je príbeh o tom, ako sa to všetko v okamihu zmenilo.

Pretože sme netušili, že svet, aký sme poznali,

mal čoskoro zaniknúť.

Na stenách našej jaskyne neboli žiadne pravidlá, ktoré by nás na to pripravili.

Máš predsa počkať na môj signál. Íp?

Bu.

Nie! Nie!

Trčíme v tej jaskyni už celú večnosť.

Tri dni nie sú celá večnosť.

S touto rodinou áno.

Íp, zišla by si dole? Zdá sa mi, že preháňaš.

Nie, Sandy, vráť sa.

Nezabúdaj na signál. Poslušné dievčatká čakajú na signál. Ugga.

Zoberiem Sandy, vrátim sa dnu a potom nám môžeš dať signál.

Nie, veď ste už aj tak von.

Ja čakám na signál, oci.

Už je to jedno, Thunk, poď von.

Ak mi nedáš signál, ako zistím, že si môj otec?

Signál nedávam, aby si vedel, že som to ja.

Ale aby si vedel, že ma nezožralo žiadne zviera.

Prečo je potom signálom zvierací zvuk? Nie je to trochu mätúce?

Neviem, radšej počkám na ten signál.

Mami, odchádzame.

Mami?

Stále žijem.

Uvidíme do večera.

A ty si stále tučný.

Nástup na raňajky!

Chcem vidieť poriadnu akciu jaskynných ľudí. Budeme rýchli.

Budeme hluční. Spravíme to spolu ako rodina.

A nikdy sa neprestaňte báť!

Hurá, raňajky.

Kto je na rade?

Tak si hodíme. Vyberajte, kým je vo vzduchu.

Hlava!

Zadok. Thunk, ideš. Všetci na svoje pozície.

Dobre, Thunk...

Choď.

Pohni si, Thunk.

To je ono. Odnes ho do jaskyne.

Vypusti dieťa!

Chyť ho, Sandy! Choď!

Chyť ich, mami!

Stará dáma zneškodnená! Íp, pomsti ma!

Vďaka.

Íp!

Hádžem!

Oci, môžeme už začať jesť?

Vydrž, kým sa vrátime domov.

Íp, dupni na brzdu.

Íp!

- Kto je hladný? - Hurá! To bolo dobré, oci.

Tu máš, Thunk. Napi sa.

- Prepáč, oci. - Dnes to vyzerá na rýchle občerstvenie.

To nič. Jedol som minulý týždeň.

Výstraha dvoch prstov!

Poďme, Krúdovci. Rýchlo, rýchlo.

Poďme, poďme. S nocou prichádza smrť. To všetci vieme.

Dnes je spln. Treba sa okúpať.

- Zachráň sa, kto môžeš! - Aj ty, mami.

Nechcem prísť o svoju ochrannú vrstvu.

Mami, máš mravce.

Vidíš? Sandy neprotestuje.

Ešte stále je vonku?

Grug, dobre vieš, že neznáša jaskyňu.

Vráť sa aj zajtra, prosím ťa.

Ako to, že nemá rada jaskyňu? Veď je taká útulná.

Je trochu tmavá, Grug.

Až taká tmavá nie je.

Íp!

Íp?

Poď už, musím zatvoriť vchod.

Íp!

Dobre, dobre.

Poď už.

Íp! Zlez dole!

- To bolo tesné. - Dávala som pozor. Zvládla som to.

- Čo si tam hore robila, Íp? - Ja neviem.

- Čo si hľadala? - Nič.

- Tak prečo si tam liezla? - Ja neviem.

Prečo to nevieš?

Prestaň už stále niečo hľadať.

Strach nás udržuje nažive, Íp. Nikdy sa neprestaň báť.

Aký to má význam?

Čo si vravela?

Prečo sme tu? Prečo to všetko robíme?

Nikto netvrdí, že prežitie je zábava.

Nič nie je zábava.

- Zliezla by si dole? - Grug.

- Íp. - Grug.

- Áno. - Nechaj ju!

- Áno, viem. Len sa snažím... - Nechaj ju.

Ja len nechápem, načo potrebuje vlastný výbežok.

- Chcem to s ňou prebrať. - Prechádza určitým obdobím

a potrebuje vlastný priestor.

Akým obdobím? Ako dlho to bude trvať?

To vážne? Veď už teraz ma nepočúva. Hej!

Vidíš? Počúva.

Ak chce prežiť, musí sa držať pravidiel.

Nepovieš nám príbeh? Íp ich miluje.

To je dobrý nápad. Čo keby som vám porozprával príbeh?

Áno, porozprávaj.

Dobre. Môžem si to požičať? Ďakujem.

Íp, kedysi to bol tvoj miláčik.

Už roky som sa s ním nehrala.

Dnes si vypočujeme príbeh o medvedici Krispy.

Pred mnohými rokmi bola táto medvedica nažive.

Žila, pretože poslúchala svojho otca,

a žila svoj bežný život v tme a veľkom strachu.

Takže bola šťastná.

Ale Krispy mala jednu veľkú chybu.

Bola strašne, ale strašne... Zvedavá.

- Grug. - Áno. Áno.

Jedného dňa, keď bola na strome,

chcela zo zvedavosti vyliezť až celkom hore.

A keď už bola na samom vrcholci,

uvidela niečo nové a zomrela!

- To je všetko? - Áno!

Na jej tvári sú stále viditeľné tie posledné chvíle hrôzy.

Každý deň rovnaký koniec.

Chápem, oci. Nikdy neurobím nič nové alebo iné.

Výborne, Thunk.

Teraz si všetci naostrite zuby a uložme sa na kôpku.

Vzduch.

Ty rozprávaš.

Som človek ako ty.

Teda skoro ako ty.

Dobre, dobre.

Hej, hej, hej!

Mohla by si prestať...

To šteklí.

Hej, hej, hej!

Ticho!

Nemám dovolené vychádzať von.

Íp je preč.

Čože? Grug!

Zostaň v jaskyni.

Páni, ty máš ale silu.

Hej! Nie! Patrí mne.

- Prosím! Počkaj. - Nie!

- Odchádza! Napravím to! - Ja som ho chytila!

Prosím! Prosím ťa.

Neznášam tmu.

Poď, poď, poď.

Robí, čo mu prikážeš?

Áno, niečo také.

Sinko?

Nie, nie, nie. Oheň.

Ahoj, oheň.

On nie je živý.

Ale veď si povedal, že odchádzal.

Prepáč.

Pochádza odtiaľ, odkiaľ aj ty?

Nie. Nie, ja som ho zapálil.

- Tak ho zapáľ aj pre mňa. - Dobre.

Zapáľ!

On nevychádza zo mňa.

Zapáľ! Zapáľ ho!

Robíš to nejako často.

Si mŕtvy?

Ak si mŕtvy, môžem si vziať tvoj oheň?

Pozor!

Hej, tie sú ale studené!

Myslíš? Aktivovať odpočúvacie mušle.

Súhlasím.

Tigrica, musíme ihneď odísť.

Veď ťa ani nepoznám.

Volám sa Ľudo.

Ľudo?

A toto je Pažo. Kuchár, zabávač, navigátor.

A tiež mi drží gate.

Čo sú to "držígate"?

Ako sa voláš?

Íp.

Niečo ti poviem, Íp. Tento svet sa končí.

Čože?

Ja tomu hovorím "Koniec".

Ako vieš?