The Tragedy of Macbeth

Kedy zídeme sa my tri znova?

Keď búrka víri a nebo blesky snová?

Keď nepokoj je spútaný.

A prehratý boj získaný.

Na akom mieste?

Na vrese.

Tam stretneme sa s Macbethom.

Hnus je krása, čo krásne je sa hnusí.

Počkáme naňho, kde vzduch sa parou dusí.

Zdrav buď, smelý priateľu.

Povedz kráľovi, aký bol boj na tvojom odchode.

Nejasný.

Ako unavení plavci, ktorí zdatne jeden druhému bránia.

Šťastena na neúprosného Macdonwalda a jeho kliaty spor

usmievala sa ako milenka rebelov.

Ale všetko márne.

To chrabrý Macbeth – a meno si zaslúži –

pohrdol šťastenou a s čepeľou, volajúcou po krvavom prednese,

ako chrabrosti rytier vytesal si cestu až k tomu povstalcovi.

Nedal mu ruku ani zbohom,

len ho od brucha až k brade rozpáral a na naše hradby jeho hlavu posadil.

Chrabrý príbuzný. Ctihodný muž.

No kým cnosť s chrabrosťou

hnali z boja ich vojakov...

nórsky kráľ zahliadol výhodu a s blýskavými zbraňami

a čerstvým prúdom vojakov začal nový útok.

Našich veliteľov, Macbetha a Banqua, nevydesilo to?

Veru.

Tak, ako desí vrabča orla, či levicu myš.

Zdvojili nápor na soka.

Nemôžem ďalej.

Rany mi kričia o pomoc.

Nech žije kráľ.

Odkiaľ sa berieš, milý thén?

Z kraja Fife, kráľ môj,

kde sa nórske vlajky smejú vo vetre a našich ľudí mrazia.

Sám Nór s veľkou prevahou a s pomocou toho neverného zradcu,

théna cawdorského, započal tam ťažkú zrážku.

Macbeth a Banquo, v mohutnej zbroji,

boli mu v boji rovnými.

Ťah za ťahom, zápasili proti rebelovi a jeho divokosť udržali na uzde.

A tak napokon... víťazstvo ostalo u nás.

Veľká radosť.

Cawdorský thén nebude viac mariť naše úsilie.

- Nie. - Prines mu smrti rozsudok.

Tak urobím.

A jeho titulom niekdajším...

Macbetha privítaj.

Kdeže si bola, sestrička?

Bravy mordovala.

A ty, sestra?

Pozrite, čo mám.

Ukáž. Ukáž!

Tu mám palec námorníka, ktorý na dne mora vzlyká.

Bubon. Bubon!

Prichádza Macbeth.

Tak.

Na site sa poplavím.

Na krysu sa vyjavím a doňho len hryz, hryz, hryz.

Vysajem ho ako vzduch.

Pokoj noci, či dňa ruch...

nenájdu ho v spánku sniť.

Prekliate sú jeho dni.

Zdvojene deväť a sedem nocí

strácať sa bude, úpieť v bezmoci.

Sestry vedmy, v dlani dlaň.

Letia vzduchom, letia v pláň.

Tak sa krútia dokola.

Trikrát tam a trikrát sem.

A ešte tri, nech bude ich...

Deväť, viem.

Stačí.

Kliatba je hotová.

Ach, deň taký krásny i hrozný som ešte nevidel.

Ďaleko je do Forres?

Čo sú tie tvory, výzorom bujné a vyschnuté,

akoby ich nenosila zem? A predsa na nej stoja.

Ste živé? Kto ste, možno vám otázky klásť?

Ak smiete, hovorte. Čo ste zač?

Zdrav, Macbeth.

Zdrav buď, glamiský thén.

Zdrav, Macbeth. Zdrav buď, thén cawdorský!

Zdrav, Macbeth.

Čo neskôr bude kráľom.

Ste iba klam, či naozaj stojíte pred nami?

Ak do víru času nahliadate

a viete, či pole vyschne a či urodí,

hovorte so mnou. Ja neprosím vás o priazeň, ani z nej nemám strach.

Menší od Macbetha a predsa väčší.

Nie tak šťastný, ale šťastnejší.

Ty nie si kráľom, ale tvoji budú.

Tak zdrav buď, Macbeth a Banquo.

Banquo a Macbeth.

Zdrav.

Stojte, nie je dopovedané. Hovorte ďalej.

Viem, že som Glamis, ale že som Cawdor?

Cawdorský thén je živý a dobre sa mu darí.

A kráľom byť, v to žiadnu vieru nemám.

Odkiaľ k vám táto čudná správa zlietla?

A prečo tu, na vyschnutom vrese, rozhodli ste sa veštiť nám?

Tak ako na vode, aj v zemi bublín dosť.

To boli oni. Kam sa vyparili?

A čo zdalo sa hmotným, rozpustilo sa vo vzduchu ako dych.

Keby len ostali.

Boli tu tie, o ktorých vravíme?

Nezjedli sme koreň, čo rozum zastaví?

Tvoji budú králi.

A ty sám.

A tiež aj Cawdor, thén. Tak hovorili?

Rovnakými slovami.

Tragédia Macbeth

Kto tam?

Macbeth, kráľ sa teší tvojmu úspechu.

A keď počul o tvojom čine, ktorý si v boji s rebelmi vykonal,

sám diví sa, či uznanie je jeho, či tvoje.

A tak nás vládca poslal k tebe s vďakou.

Odmena od nás nepríde, ku kráľovi sa ber.

No ako predzvesť veľkej pocty,

mám ťa od neho vymenovať thénom cawdorským.

A preto pripájam, zdrav buď, ctihodný thén.

Titul je tvoj.

Čože? Diabol pravdu vravel?

Cawdorský thén stále žije. Prečo ma obliekaš do jeho šiat?

Ten, kto bol thénom, živý je.

No ťažký rozsudok leží na hlave, ktorú právom stratí.

Či už pracoval s kráľom nórskym,

či rebelom núkal pomoc a podporu

a či oboje činil pre skazu svojej zeme, to neviem.

O vlastizrade hrdelnej máme priznanie i dôkaz.

Priniesla jeho pád.

Ďakujem za námahu.

Glamis a teraz aj Cawdor.

A za nimi to najcennejšie.

Netúžiš, aby tvoje deti boli kráľmi?

Keď tie, čo mi dali titul Cawdora, ti to sľúbili?

Napokon možno v tebe vzplanie túžba za korunou,

keď Cawdora už máš.

No zvláštne je to.

Často je tak, že aby nás zmámili,

zlé moci lákajú nás pravdou,

presvedčia nás pletkami a v závažnej veci zradia nás.

Tieto čachre nadprirodzené nie sú dobré ani zlé.

Ak zlé, prečo predzvesť úspechu mi dali, keď začali sa pravdou?

Som cawdorský thén.

Ak dobré sú, prečo poddávam sa tomu, čo mi v hrôze berie dych

a pevné srdce núti z hrude vyletieť, naprieky prírode?

Hrôzy dneška príjemnejšie sú, než výjavy strašné.

Myšlienka, čo vražda v nej je ešte neskutočná

tak bytím mojím otriasa, že činnosť domnienka mrzačí

a nie je nič, len to, čo nie je.

Ak šťastena chce ma kráľom, nuž, snáď spraví to bez môjho pričinenia.

Nech príde to, čo má.

Aj deň najťažší pohltí hodina lakomá.

„V deň nášho úspechu zjavili sa.

A z ich istej reči som sa dozvedel,

že v nich prebýva nadzemské poznanie.

A keď ma žiadosť nútila ďalej sa ich pýtať,

stal sa z nich vzduch a doňho sa rozplynuli.

Kým v úžase som za nimi sa díval,

od kráľa prišli poslovia a zdravili ma ‚thén cawdorský‘,

ako predtým aj tie súdne sestry.

S pozdravom ‚Zdrav, kto budeš kráľom‘, upozornili ma na čas budúci.

Toto som ti chcel doručiť, moja drahá družka,

aby si nestratila dôvod na radosť tým,

že o sľúbenej ti veľkosti tušenia nemala by si.

To si v srdci nes. Zbohom.“

Si Glamis a si aj Cawdor.

A budeš aj tým, čo sľúbené ti bolo.

Však tvojej povahy sa bojím.

Je priplná mlieka ľudskej dobroty, než aby si sa možnosti chytil.

Chceš veľkým byť.

Ctižiadosť nechýba ti, však vôľa zlá, čo patrí k nej, áno.

Za čím obzvlášť túžiš, sväte dostať chceš.

Neprávom nechceš hrať, no vyhrať neprávom.

Len vráť sa sem,

nech svoju vôľu do ucha ti nalejem.

A smelosťou reči umŕtvim to,

čo v ceste je tej zlatej obruči.

Či Cawdorov rozsudok je hotový?

Môj pane.

Hovoril ten, čo dodýchať ho videl,

že úprimne doznal svoju zradu,

tvoju výsosť o milosť prosil a hlboký javil žiaľ.

Vraj smrť mu svedčala tak ako život nie.

Vraj na smrť šiel ako muž,

čo najcennejší poklad ako hračku odhodí.

Niet zručnosti, čo z tváre môže čítať ráz.

Bol vznešený muž a veril som mu bez pochýb.

Ó, ctihodný príbuzný.

Hriech mojej nevďačnosti na mňa dolieha aj teraz.

Len jedno poviem: viac zaslúžiš si, než všetko, čo ti dám.

Snáď splatená tým je služba a vernosť, čo je mi záväzkom.

Vitaj.

Ako strom som si ťa zasadil a o rozkvet tvoj sa postarám.

Vznešený Banquo, ty zaslúžiš si nemenej

a uznanie máš rovnaké.

Dovoľ mi objať ťa a k srdcu si ťa privinúť.

Čo porastie tam, to ty budeš žať.

Moja radosť hojná a búrlivá,

úkryt hľadá v kvapkách slaných.