Tarzan

Tie dva svety jedna viera spája.

A rod. A znamenie.

Srdcom ver, že pôjdu tam, kam im je súdené.

Ver, že ich práve čaká raj,

svet láskavých zázrakov,

kde každý smie

svoj život žiť.

Zľahka idú jemným pieskom pláže.

Sú rod. Sú znamenie.

Srdcom ver, že pôjdu tam,

kam im je súdené.

Nežne ich dlaňou chráni les,

tichá láska dýcha tam,

kde každý smie svoj život žiť.

Hore hlavu a žiadny strach.

Rodní ti dodajú síl.

A postav múr, vztýč obydlie,

veď čaká ťa nový deň

strastí i radostí...

Kto môže stíšiť matkin žiaľ?

Kto na jej smútok nájde liek?

Ten sen je preč, no nádej máš:

Vždy niekde niekto vieru dá ti.

Máš rod. Máš znamenie.

Srdcom ver, že pôjdu tam, kam je im súdené.

Tie dva svety jeden údel spája.

Hore hlavu a žiadny strach.

Máš rod. Máš znamenie.

Srdcom ver, že pôjdu tam,

kam je im súdené.

Mama! Pozri, tam!

- Kala! - Vrátila sa.

- Vravel som, že sa vráti. - Všade sme ťa hľadali.

Nič sa ti nestalo?

Nie, ozaj nič.

Akurát mi prišla do cesty taká... maličkosť.

Och... čo je to...

- Je to... také... - Hmm... vyzerá to ako...

Fuj, veď to vyzerá ako strašidlo.

Terkina!

A čo to, dokelu, vlastne je?

Bábätko.

No teda...

A kde je jeho mama?

Vieš, odteraz budem jeho mamou ja.

Keď sa pozrieš zblízka, nie je taký škaredý.

Odteraz bude Kala jeho mama.

Kerčak... zachránila som ho pred Saborom.

Kala... nenahradí nám stratené dieťa...

Ja viem. Ale potrebuje ma.

Ale to...

Kala, pozri sa na to. Nepatrí k nám.

Nie, musíš to odniesť späť!

Odniesť ho späť? Veď zomrie!

- Ak ho džungľa bude chcieť. - Ja ho chcem.

Kala, nemáš právo ohroziť našu rodinu.

Zdá sa ti nebezpečný?

Bol sám?

Sabor zabil jeho rodinu.

- Určite? - Áno.

Je na svete sám!

Môžeš si ho nechať.

Kerčak, viem, že to bude dobrý syn.

Povedal som – nechaj si ho.

Nevravím, že je môj syn.

Tu budeme nocovať.

Tak ako to budeme volať?

Ako sa bude volať?

...Tarzan.

Tarzan? Pre mňa... je to tvoje decko..

No tak, slečna, poďme! Už si mala byť v hniezde!

- Ale, Mami! - Nie.

Ešte päť minút? Tak dve minúty?

Jednu minútu?

Neplač. Tu som. No tak. No tak.

Tak prestaň plakať,

všetko bude fajn. Len pevne drž moju dlaň.

Ja ťa pred všetkým zlým budem chrániť...

Veď ma tu máš, neplač viac.

Si drobný, viem, no nie si sám.

Si pod ochranou, kým ťa v dlaniach mám.

Nik nepretrhne, čo nás spája.

Veď ma tu máš, neplač viac...

...veď ja ťa v srdci mám.

Vieš, ja ťa v srdci mám

Od týchto chvíľ

už stále mám ťa v ňom.

Ja ťa v srdci mám,

a nech sa zblázni svet,

ja v srdci teba mám

navždy.

Navždy.

Tarzan.

Tarzan?

Zľakla si sa, mama?!

To teda hej!

Čo keby si napodobňoval tichšie zviera?

Ale, mama, to by bola nuda!

Mám ti spraviť leoparda?

Prečo si nevymyslíš nejaký vlastný škrek?

Kala.

Och.

Tarzan! Och, nič sa ti nestalo?

Kala a ja sme sa o teba tak báli.

Vďaka! Vďaka, že si ho našiel, Kerčak.

Si taký múdry a vľúdny vodca.

Zmizni!

- Načisto ti šibe? - Prečo?

Koľkokrát ti to mám opakovať?

Ak chceš byť s Kerčakom zadobre, drž sa od neho ďalej!

Hej, Terk, ideme! Pohni!

- Kto bude posledný, je hovnivál! - A kto bude prvý, ten ho zje.

Terk, môžem ísť aj ja?

Mohol by si, keby si stíhal. Lenže ty nestíhaš.

Počkajte, decká! Čakajte! Už idem!

Hej, daj si pohov!

Ale čo? Nebi sa!

Nebi sa! Nebi sa!

Prišla hviezda k vááám!

- Ďakujem, ďakujem vám. - Hej, kde toľko trčíš?

Liezol po mne nejaký hmyz, ale už je preč.

Ahojte!

Terk, čo je to za hlúpy žart?

Kto sa má dívať na tú vypĺznutú obludu?

No, Terk povedala, že môžem ísť s vami, ak budem stíhať.

- Nie, nie. - Terk. Neblázni.

Ja to zvládnem, chalani? Hej, chlapče... Poď sem.

Máme tu taký maličký problémik, vieš?

Mne osobne neprekážaš, fakt nie.

Ale chalani... Musíš ich trochu presvedčiť...

- Dobre. Čo mám spraviť? - Čo? Čo máš spraviť?

Takú somarinu...

Čo?

No... musíš... Musíš niekde zohnať chlp.

- Chlp? - No chlp.

Sloní chlp...

Sloní chlp?

Veď ti vravím, že je to somarina.

Vieš čo, počúvni ma... choď domov, hej?

Tu nemáš čo robiť.

Neboj sa, aj ja o chvíľu pôjdem.

Bež dopredu, dobehnem ťa...

Tak čo? Zvládla som to?

Tarzan! Tarzan!

A je po ňom.

Pozri, tam je!

Žije!

- Ahojte! - Ahoj.

Vráť sa! Vráť sa!

Ten chalan nie je fajn...

Ak to prežije, môžeš ho priviesť aj častejšie.

Poďme, rýchlo. Nájdime si lepší výhľad.

Nikdy si dobre nevyspíš.

- Prepáčte, prosím... - Mama?

- Je tá voda čistá? - Zdá sa mi nejaká čudná.

Ale kdeže, dieťa!.

Je v poriadku zlatko.

Fuj! Nie sú v nej baktérie?

Tantor, mamička sa rozpráva!

Ach pomóc, niečo tam pláva.

- Rovno mňa! - Zlatko, mamička stráca trpezlivosť.

- Ale teraz naozaj niečo vidím. - Ale, dieťa!

Piraňa! Je to Piraňa!

Zlatko, pirane v Afrike nežijú.

Nemotaj decku hlavu. Pirane sú aj v Afrike.

Prosím ťa! Žijú predsa v Južnej Amerike!

- Netáraj! - Je to pravda.

- Je to tak. - Ale no!

Myslíš, že by som tu takto stál?

Ach! Je za tebou! Bež!

Tak naposledy, zlatko, v Afrike pirane ne...

Môj zadok!

- Vravel som! - Niečo ma štiplo do chvosta!

- Čo je to? - Och! Koľko ich je?

- Čo je to? - To je piraňa!

Piraňa!

Tantor, kde si?

Je po ňom.

Je po nás!

To nie my! Nič nespravili!

Och, vďaka ti, Kerčak. Och.

Tarzanko! no tak! Neumri!

Neumieraj!

- Ja som to tak nemyslela! - Rýchlo preč!

Nevieš, že piraňa ťa môže chytiť a zožrať?

Aká piraňa! To je...

On žije!

On žije! On žije!

Žije...!

Ty blázon!

Skoro ma porazilo! To by si chcel...

Ja odpadnem! Ty máš ten chlp?

Len o toto vám išlo? Takých mám celý chvost.

- Tarzan? - Terkina?

Ach nie.

- Kto je to? - Moja mama.

- Tarzan. - Ahoj.

Ahoj, teta Kala. Vyľakal si ma!

- Čo sa stalo? - No, ja...

Hmm, ako by som to... je to zložité.