Wish (望み)

PRIANIE

Kde bolo, tam bolo, žil jeden mladý muž,

ktorý veril, že nie je nič dôležitejšie ako prianie.

Iste, nie obyčajné prianie.

Také, ktoré nosíte v srdci.

Ktoré vás robí tým, kým ste.

Ale tiež chápal, aké nemožné môže byť

si takéto prianie splniť.

Ako ľahko sa sny môžu zrútiť.

A tak sa rozhodol niečo s tým urobiť.

Neúnavne študoval kúzla celého sveta

a stal sa mocným čarodejníkom,

schopným chrániť pred zlom či zlovôľou priania mu zverené,

a ľuďom dobrým a toho hodným tieto priania aj splniť.

Čarodejník nevedel, či svet bude jeho dar chcieť.

Ale so svojou vernou manželkou našli priam dokonalý ostrov

uprostred Stredozemného mora.

A vybudovali kráľovstvo ako žiadne iné,

kde všetci, každá rodina, nech prišli odkiaľkoľvek, boli vítaní.

Môže loď ísť rýchlejšie?

A na ich radosť ľudia prichádzali

odvšadiaľ a usadili sa tam,

vyjadrili svoje prianie a vďačnosť za jeho ochranu

s veľmi reálnou nádejou, že sa raz aj splní.

A všetci sa zhodnú,

že nikto si to nezaslúži viac ako...

môj starý otec.

Tento milujúci...

a krásny muž,

ktorý má dnes sto rokov.

Skončil si?

Dohovoril si?

Valentino nikdy nestíchne.

Kiežby sme ti tak rozumeli.

Kráľ na dnes zvolal Slávnosť prianí!

Je to tu!

Nemôže byť náhoda, že kráľ zvoláva Slávnosť prianí

na tvoje narodeniny.

Ťuk, ťuk, ťuk a klop na drevo.

Prišiel tvoj deň, Saba.

Ja to cítim.

Asha, upečme koláč.

Nie.

Ale mám ho rád.

No ale ja nemôžem.

Sprevádzam nových a potom...

Pomáham. Pomáham Dahlii.

Hej. Takže...

- Prečo to vravíš tak? - Ako?

Čo chystáš?

Prečo si to myslíš?

Lebo poznám tvoje pauzy.

Dospievam.

Moje pauzy sa menia.

Asha!

Nemôžem, zmeškám.

Uvidíme sa na slávnosti!

Tú si nedám ujsť.

Mám z toho dobrý pocit!

Tu som!

Tu som. Tu som!

Len chvíľočku.

Kým chytím dych.

Hola, šalom, salam.

Ste pripravení?

Víta ťa Rosas Ten nádherný svet

Miesto zázrakov úžasných Viac takých niet

Viem, takáto ríša Je snáď jediná

Všetko môžeš, tu snívať Sa nádherne dá

Tancuj ak chceš, tu smieš

A nový účes môžeš mať tiež

Letieť k výšinám!

Ak tajnú túžbu máš, poď k nám

K nám príď, priania splnia sa v Rosas

Áno, môžeš si vymyslieť čokoľvek

U nás všetko dá sa

K nám príď Priania splnia sa v Rosas

Tu nik zármutok nepozná

Všade len pokoj, radosť, krása

Tu môj je svet, aj tvoj

A domov náš

Už víta ťa Rosas

Takže, už mnoho liet nám vládne tu kráľ

On tejto ríši svoj um venoval

On v rukách má blesk A žiari mu zrak

Nie, len žartujem.

Ale moc veru má

On všetko vie

Kúzli rád

Ja bozk mu tajne túžim dať

Och, no toto!

Len mávnutie

A tajné prianie splní ti hneď

Hej, keď príde čas a ty máš osemnásť

Tak mu verejne prianie Do rúk odovzdáš

Magnifico má naše priania a sny

A raz mesačne Niekomu jedno splní

Budeš to ty? Ktovie?

Či môj Saba Sabino? Och, možno hej!

Bolí to?

Hrozí plač?

Nie, prianie nebude chýbať Vieš, že má ho kráľ

K nám príď, priania splnia sa v Rosas

Áno, môžeš si vymyslieť čokoľvek

U nás všetko dá sa

K nám príď, priania plnia sa v Rosas

Tu nik zármutok nepozná Všade len pokoj, radosť, krása

Tu môj je svet, aj tvoj

A domov náš

Už víta ťa Rosas

Ja svoje odovzdám.

Prianie zabudneš, keď ho odovzdáš?

Zabudnete bez ľútosti.

Chcem vidieť kráľa!

Máte šťastie. Dnes bude Slávnosť prianí.

Príďte sa pozrieť.

- Mám rád jedlo! - Dobrú chuť!

To je úžasné!

- Chcem tu žiť! - Aj ja.

- Nikdy neodídem. - Toto je výborné!

Pomôž mi!

Najkamoška a doktorka rozumu.

O hodinu mám pohovor

a som taká nervózna, že asi vybuchnem.

Pohovor. Aký pohovor?

Dahlia?

Myslíš pohovor s naším zamatovo chutnučkým fešáčikom kráľom.

Prosím, nehovor to tak.

Moja najkamoška, kráľova žiačka.

Budem slávna!

Neviem rozprávať.

Nemám slová.

Klesajú mi ústa? Tuším mi ovísajú.

Rýchlo, daj mi nejakú otázku.

Dobre, Asha, akú máš slabosť?

Slabosť?

Bláznim, keď som nervózna.

Nie, nie.

Príliš sa staráš.

Áno? Počkať. To je slabosť?

A to je výborné.

Nemáš za čo.

Len pokoj.

Máš okolo seba priateľov.

Koláčiky?

- Koláčiky! - Tie milujem.

- Ja prvý! - Pozor!

- Uhnite! - Áno, áno!

Koláčiky!

Ja chcem.

- Nabok! - Pomalšie!

- Uhni! - Milujem ich.

- Safi, sú s citrónom. - Nie.

Áno.

Život je taký nespravodlivý.

Tu máš môj.

Bazeema, kde si sa tu vzala?

Ahoj.

Tu máš aj môj. Ja nemôžem.

Ach, áno. Tvoj pohovor s kráľom.

Hej, pozri na mňa.

Neboj sa. Budeme tu, keď to nevyjde.

Gabo.

Aha, tu sú koláčiky.

Safi na ne kýchol.

Vďaka.

Fuj.

Takže...

Neviním ťa, že chceš obísť systém.

Čo? Ja vôbec nechcem podvádzať.

No ták!

Vieme, ako to chodí.

Kráľovým žiakom sa priania plnia,

a obvykle aj priania ich rodiny.

Nie vždy.

Možno vždy.

Nemá tvoj Saba dnes sto rokov a stále čaká?

Ignoruj ho.

Nevraviac, že aj ty budeš mať 18.

Všetko najlepšie!

O pár mesiacov.

Nie dnes.

A keď odovzdáš svoje prianie kráľovi,

snáď nechceš skončiť ako tu Simon, však?

Čo je zlé so Simonom?

Ja neviem.

Teraz si akýsi nudný.

Bez urážky.

Stal som sa nudným?

Všetci si to myslíte?

- Hapčí. - Nie nudný. Len...

Tichší.

Simon, netráp sa. Si to stále ty

a tvoje prianie sa iste čoskoro splní.

Nie ako tvojmu chudákovi Sabovi, ktorý stále čaká...

Kráľovná.

- Veličenstvo. - Kráľovná.

Božinku.

Asha, kráľ ťa už očakáva.

Teraz? Meškám? Myslela som...