Beast

Poďte...

tu sú.

Poďme, chlapi.

Rýchlo, poďte.

Pohnite.

Rýchlo, berte toho naľavo.

-Jeden ušiel od svorky. -Počúvajte...

Stále je tu.

Máme celú svorku okrem jedného.

Prilákajte ho...

Nastavte pascu.

Pohyb, rýchlo.

Abduya.

Buď ticho.

Je blízko.

Je veľký, radšej ho zabime.

Lebo on pôjde po nás.

Chipo?

Chipo?

Chipo?

Zakry slučku.

Poďme!

Zarobíme kopu peňazí.

Počkajte tu na ostatných.

Uvidíme sa v škole.

Dajte pozor.

Abduya?

Abduya?

Abduya.

Abduya.

Ide!

Uteč!

BEŠTIA

Kde si, láska moja?

Neviem ťa nájsť.

Potrebujem ťa.

...žiadam povolenie pristáť.

Zulu, Sierra, Papa, Mike, Victor, môžete pristáť.

Vraveli ste mi niečo?

Ste prvýkrát v Južnej Afrike?

Nie. Nie, ale to bolo v inom živote.

Páni. Taká nádhera.

Hej, Norah!

Mare?

Hej, pozrite z okna.

-Mare. -Hej.

-Pozri. -Páni.

-Choďte tam. -Také teplo. Bože, oci.

-Ďakujem pekne. -Potia sa mi oči.

Všetko sa mi potí. Aj slezina sa mi potí.

-Slezina? -Pot na slezine sa mi potí.

Bože. Nechutne horúco! Roztápam sa, Mare. Telo musí dýchať.

JFK Londýn, Londýn Johannesburg, z Johannesburgu do Polokwane

a z Polokwane niekam do stredu ničoho.

-Kde teraz sme? -V buši.

Majú taký ten ventilátor, čo rozprašuje vodu?

-Zdravím, Tata. Ahoj. -Ahoj.

Prežila som.

Norah, chceš vodu? Daj si vodu.

Oci, si si istý, že príde?

No, tak to dúfam, pretože Uber by sem šiel fakt veľmi dlho.

-Je mi horúco. Potrebujem vodu. -Tak čo, Mare?

No tak. Afrika?

-Bože. Také sparno. -No tak, moja. Hovor.

Myslím, že to je on. Je to on! Hej.

Klíma.

Hej, stihol si to! Ja nemám slov!

-Páni. Pozrite na to. -Pozri na seba.

-Ako sa máš, braček? -Ako, kamoš?

Človeče.

-Aký bol let? -Dobrý.

-Hej? -Fakt dobrý. Pamätáš si Norah?

-Môj bože. -Martin! Bože môj.

Keď som ťa videla naposledy, bol si taký polovičný.

-Okej. -Ale už si oveľa vyšší.

-Páni. A ty oveľa vtipnejšia. -Si dospelý!

A Meredith? Čo život tínedžerky?

Som len „Mare“.

-Mare, dobre. -Tu máš, kamoš.

Poďme. Páni. Okej.

Áno, pomôžem vám s tým.

-Poďme. -Dobre.

Vitajte v Mopane, ľudia.

Si taký ten strážca zveri?

Musel sa zo mňa stať skôr taký obranca rezervácie.

Obranca?

Áno. Safari je veľký biznis. Veľa tlaku zo všetkých strán.

Tak či tak, všetci sú závislí od toho, či zvieratá prežijú.

To je mamina dedina.

Áno. Prvýkrát som ju stretol ako malý.

Chodil som sem na rodinné oslavy.

Spoznal som ju a jej priateľov. Naučili ma všetko o okolí.

Vzbudili vo mne záujem o divočinu.

A po univerzite som ju predstavil vášmu otcovi.

-Mám tu veľa spomienok, chlapče. -Sme tu.

-Vyzerá to tu pekne. -Hej, áno.

Teraz najlepšie za dlhý čas, lebo som vedel, že prídu hostia.

-Áno. -Okej.

Poďte. Tadeto.

Teda, kamoš. Fakt sa o to staráš.

-To je tvoj Bantam? -Hej.

-Nie! -Hej.

Stále si ho neopravil?

Nie, čakal som na teba, či ho rozbeháš.

Ja? Iste.

-Len choďte. -Dobre.

Tie vľavo, decká.

-Páni. -Hej.

Hej, kamoš, veľká vďaka, že si nás pozval.

-Jasné, kamoš. -Potrebovali sme to.

-Tieto dvere? -Kedykoľvek.

Tými dverami. Áno.

-Chceš pomoc? -Kopni. Občas sa zaseknú.

-No tak, dáš to. -Páni. To je...

A sme tu.

Trochu svetla.

Nie, netrápte sa vyzúvaním, prosím.

Odkedy posledná priateľka odišla, žijem ako starý mládenec.

-Áno? -Hej, je tu dosť bordel.

Musíte mi to prepáčiť.

-Takže, strýko Martin. -Áno?

Aké máš heslo na wi-fi? Nech toto na niečo pripojím.

Prepáč.

Na ďalších desať dní tu nebudeme mať wi-fi ani mobilný signál.

-Nie. Nie... To nie je fér. -Áno.

-To prežiješ. -Čo?

Je tu veľa čo vidieť. Neboj, mobil ti nebude chýbať.

-To je také zaostalé. -Hej.

Tak dámy, vy budete tu.

Prepáčte. Viem, nie je to nič moc,

ale sú pohodlnejšie, ako vyzerajú.

-Niektoré nafotila mama? -Páni. Ešte ich máš?

-Samozrejme, kamoš. -Okej.

Táto malá hrča tu, vieš, čo to je?

To si ty.

Tieto fotky sú úžasné. Páni.

Mama vyzerá tak mlado a krásne.

Kde nafotila túto?

Kúsok odtiaľto.

Páči sa mi ten strom. To je autoportrét?

Áno. Trávila tam toľko času, že sme ho volali Amahlin strom.

Veľmi rada ho fotila.

-Odnesieš ten šalát? -Dobre.

Vonia to dobre.

-Hej. Je to hotové. -Okej.

Dobre. Kde je Mare?

-Je tam, vybaľuje sa. -Dobre.

-Hej, Mare. -Hej.

Večera je hotová.

Vďaka.

Máš všetko, čo potrebuješ?

Ja som balila tvoj kufor, oci.

Áno, balila. Áno.

Tak, mám všetko, čo potrebujem?

Hej, večera je hotová, dobre?

-Už si povedal. -Ja viem, že áno. Ja len...

To všetko s dlhou expozíciou so starým maminým Nikonom?

Treba ďalšiu.

Pre niektorých stará škola, ale mám radšej film.

-Film je stará škola, ale... -Rada fotím na film.

-Áno. -Áno.

-To je fakt úžasné. -Ďakujem.

Hej, Nate, vidíš to? Pozri na to.

Áno. Tú som nevidel, ale...

Ako mamine fotky.

-Majú v sebe rovnakú dušu. -Áno.

Máš fakt talent.

Hlásim sa na Tischovu umeleckú školu na NYU.

Dobre. To je veľká umelecká škola...

-Vážne? Tá najlepšia. -Výborná.

-A dostaneš sa tam. -Ďakujem. Dúfam.

Dostane. Pozri. Určite.

Nehlásila sa na medicínu, ako chcel ocko.

Nie, to nie, jeden doktor v rodine stačí.

Čo? Nie, počuj. Stále jej vravím, že sa mi jej fotky páčia.

Má jednu...

Čo je na tej na chladničke?

Také modré auto a v pozadí nejaká budova.

Oci, to auto nie je modré. Je červené.

-Nie červené. Modré. -Červené.

Je to červené auto, oci, a bolo to pred piatimi rokmi.

-Prepáč, myslel som červené. Ale... -Áno, samozrejme, že si myslel.

Dobre, a teba čo teraz zaujíma, mladá dáma?

V tejto chvíli zvažujem, že pôjdem na psychológiu. Možno rodinná terapia.

Asi dobrý nápad.

-Mare, ak máš problém, povedz to. -No tak, Nate.

Môj problém je, že za 10 minút Martin ukázal viac záujmu

o moje fotografie ako ty za minulý rok.

-Čo? -Čo je rovnaký čas,

ktorý si venoval mame v poslednom roku jej života.

Mare.

Ona ochorela. Ty si to zmeškal.

-Lebo si nás už opustil. -Nie.

-Nie, tak to nebolo. Snažil som sa. -Oci.

S vašou mamou sme sa spoločne dohodli rozísť, a ona potom ochorela.

Norah. Nie, nechoď.

-To nič. Pôjdem za ňou, oci. -Čo to hovoríš?

Norah. Hej. Norah?

Prepáč, nemala som to vyťahovať. Nie pred Norah.

Si okej?